Základná škola Svätý Jur

 

Navigácia

O škole

história školy

 http://www1.zsjur.sk/ZS_Svaty_Jur.pdf.

 
 Obdobie rokov 1938-1957

Súčasťou odovzdávania vedomostí našim žiakom je aj ich oboznamovanie sa s históriou Slovenska a svojho mesta - Svätého Jura. Mesto je na historické pamiatky vskutku bohaté. Prvá písomná zmienka o Svätom Jure je z roku 1209.

Prvý písomný odkaz na školu vo Svätom Jure pochádza z roku 1650, keď vznikla trojtriedna evanjelická škola. Po odovzdaní evanjelického kostola katolíckej cirkvi v roku 1685 obnovili piaristi v jeho priestoroch latinskú školu. V roku 1724 založili v meste svoju školu Židia.

Rakúska vláda zriadila v roku 1857 dvojtriednu reálnu školu s českým a nemeckým vyučovacím jazykom. Maďarizačný útlak vrcholil na prelome dvoch storočí, keď aj náboženstvo, dovtedy jediný predmet vyučovaný v slovenčine, sa začal učiť po maďarsky.

Po vzniku ČSR v roku 1918 bola v meste štátna ľudová škola , ktorá bola umiestnená najprv v hornej kasárni. Po vyhoreni budovy školu premiestnili do poschodového domu na Kautzovej ulici. Triedy boli umiestnené na poschodí z ulice, v prízemí bola kasáreň a v zadnej časti maštale pre kone a sklady. Budova nevyhovovala, triedy boli tmavé a zapáchali hnilobou. Počas prvých desiatich povojnových rokov pôsobili na štátnej ľudovej škole štyria riaditelia: Karol Kardoš, Ján Natšin, Ján Klačko, Ján Profeld.

Dôležitá zmena nastala v roku 1931, keď 30. septembra zriadili vo Svätom Jure štátnu meštiansku školu. Riaditeľom školy, pod ktorú zaradili aj dovtedajšiu štátnu ľudovú školu, sa stal Eugen Klačko. Umiestnenie školy bolo len provizórne. Dve triedy sa spolu s riaditeľňou a kabinetom nachádzali v bývalom piaristickom kláštore. Z neho sa zapožičali škole aj učebné pomôcky.

  Vzhľadom na nevyhovujúce podmienky sa 28.12.1931 mestská rada zaviazala vybudovať novú budovu pre obe školy. Mesto odkúpilo za 400 000 Kčs budovu starej Drechslerovej továrne, v ktorej sa po vojne zastavila výroba. Na prestavbu sa rozpočtovali 3 milióny Kčs. Odovzdanie školy sa predpokladalo 1.9.1938. Za prítomnosti školského inšpektora Jozku, vládneho komisára Lowensteina, vedúceho notára Karola Fikára, predsedu školskej rady Augustína Bachratého a riaditeľa školy Eugena Klačku dňa 26.8.1938 rozdelili v budove miestnosti pre obidve školy. Vyučovanie v novej škole sa z dôvodu mobilizácie začalo 1. novembra 1938.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti medzivojnových dejín školy môžeme zaradiť práve riaditeľa Eugena Klačka, ktorý zastával aj funkciu starostu mesta. Bol synom bývalého riaditeľa Jána Klačku a v školstve pôsobil celý život. Z množstva ďalších učiteľov sú známi najmä Arpád Felcán, Gejza Bachratý, Ján Majlink, František Machráň, Peter Jilemnický, Ján Hložka, Anton Kudja-Riavin, Teodor Kunst.

Školský rok 1938/39 bol prvým v novej škole, ale aj posledným rokom pred vypuknutím druhej svetovej vojny. V závere školského roku 1938/1939 informoval riaditeľ Klačko na porade učiteľov, že od školského roku 1939/40 sa znovu rozdelí škola na dve samostatné, ľudovú a meštiansku školu. Riaditeľ Klačko bol 3.11.1939 preložený do Nových Zámkov. Riaditeľom meštianskej školy sa stal Dezider Uhrín, riaditeľom ľudovej školy bol menovaný Edmund Strelka. Nariadením Ministerstva školstva a národnej osvety zo 17.4.1939 bola z nemeckej pobočky zriadená ľudová škola s vyučovacím jazykom nemeckým, ktorej správcom sa stal Emerich Bartholy.

Na ľudovej škole sa počas vojnových rokov vymenilo niekoľko učiteľov. Podobná situácia bola aj v obsadení riaditeľmi. Po Deziderovi Uhrínovi sa stal riaditeľom školy Móric Krajčí. V školskom roku 1941/42 sa na škole vymenili traja riaditelia. Po odchode Dezidera Mórica 20.1.1942 zastupoval riaditeľa odborný učiteľ Jozef Lovasík. Od 10.3.1942 až do konca vojny bol riaditeľom Gejza Bachratý.  
O vojnových rokoch na ľudovej škole máme informácie zo školskej kroniky. V prvom vojnovom roku sa počas tuhej zimy, keď nebolo dreva, tri týždne neučilo. Vyučovanie často prerušovali letecké nálety. V školskom roku 1944 od 10. októbra budovu zabrali oddiely Hitler Jugend. Vyučovalo sa len v jednej učebni.

Napriek sťaženým podmienkam škola plnila svoje poslanie. Zápisy z pedagogických porád hovoria o rozbore hospitácií, o spoločných akciách a kultúrnych podujatiach. Z tohto obdobia je zaznamenaný literárny večierok v telocvični za účasti slovenských spisovateľov, ako boli Ján Smrek, Ján Poničan, Ján Kostra, Ľudo Ondrejov, Emil Boleslav Lukáč, Ľudo Zúbek, Mária Jančová a František Hečko. Bol jednou z významných udalostí v dejinách školy.

Počas povojnových rokov bola v zmysle zákona dovtedajšia ľudová škola pretvorená na rímsko - katolícku ľudovú školu. Z nemeckej ľudovej školy vznikla obecná škola. Reakcie na tieto zmeny ilustruje riaditeľ E. Strelka v školskej kronike nasledovne: “Týmto zákonitým nariadením nastáva úplná zmena v slovenskom škostve, ktorá nebola prijatá ani učiteľstvom a ani širokou verejnosťou s veľkým porozumením”.

Z vojnových rokov sa nezachovali žiadne záznamy o meštianskej škole. Úradný archív sa po vojne našiel na smetisku školskej záhrady prakticky zničený.

V roku 1945 slúžila budova školy až do augusta ako kasárne. Po odchode vojakov bolo potrebné školu vydezinfikovať, vymaľovať a pozasklievať okná. Škody boli vyčíslené na 116 000 Kčs v starej mene.

 
Z učiteľov, pôsobiacich na meštianskej škole, boli všetci vymenení. Prvým riaditeľom sa stal Pavol Polóny. Na ľudovej škole bol vymenený len riaditeľ školy E. Strelka. Bol preložený do Petržalky. Ostatní zostali na svojich miestach. Novým riaditeľom sa stal Michal Hlubocký.
Výnosom Povereníctva škostva z 12.7.1945 bola škola poštátnená. V týchto rokoch bola situácia veľmi zložitá. Neboli učebné pomôcky, učebnice, učebné osnovy. V triedach bolo aj 50 žiakov. Zlá dochádzka do školy vyplývala z častých chorôb. Žiakom bolo potrebné prideľovať obuv, šatstvo, mlieko a pečivo. Viacerí učitelia pracovali ako metodici pri okresnom pedagogickom zbore. Počas neprítomnosti riaditeľa školy M. Hlubockého ho zastupovali Jozef Koperdán a neskôr Ernest Guldán.

V roku 1952 sa obidve školy, ľudová a meštianska, spojili do deväťročnej školy. Prvým riaditeľom novovytvorenej deväťročnej školy sa stal M. Hlubocký. Po reorganizácii školy na osemročnú (od školského roku 1953/54), sa stal riaditeľom Ján Kedro so zástupkyňou Ľudmilou Kuběnskou. V tomto období sa zriadila školská družina. Ján Kedro založil na škole spevácky zbor, ktorý mal vysokú úroveň.

Ďalším riaditeľom sa na dva roky (od 1.9.1955 do 30.6.1957) stal Jozef Cisár, ktorý okrem iného podporoval polytechnickú výchovu. Učitelia a žiaci školy nadviazali kontakty so školou v Jirkove.

Z materiálov p. učiteľa Jozefa Janeka

 


Obdobie rokov 1958-1990

V školskom roku 1958/59 sa novým riaditeľom Základnej školy Petra Jilemnického stal Jozef Nosál. Školu prevzal po Jozefovi Cisárovi. Zástupkyňou zostala Ľudmila Kuběnská. Funkciu riaditeľa v ďalšom období vykonávali Jozef Beťák (v rokoch 1963-1977), Vilma Pucherová (1977-1990) a Ľudmila Zboniaková (1980-1990).

Do obdobia rokov 1958/59 vstúpila jubilujúca škola s predsavzatím nadviazať na pozoruhodné tradície školy a na tvorivú prácu predchodcov. Kapacita školy umožňovala zabezpečovať odborné vyučovanie v celej sústave predmetov. Stabilizovaný učiteľský kolektív sústavne zvyšoval svoju odbornosť a kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu. Prehlbovala sa spolupráca skúsených učiteľov s mladými absolventami pedagogických fakúlt. V rámci metodických dní sa organizovali vzorové hodiny a následne ich hĺbková analýza. Tvorivosť skúsených učiteľov prezentovali pedagogické čítania na aktuálne témy. Ich autormi boli Jozef Janek, Ján Kedro, Františka Palčáková a Jozef Nosál.

Predmetové komisie vybudovali odborné učebne, ku ktorým patrila aj Izba revolučných tradícií. Boli v nej inštalované exponáty, približujúce históriu mesta a jeho súčasnosť. V jej priestoroch sa konali aj súťaže, kvízy a výstavy prác žiakov, ako i učiteľov. Tematicky boli zosúladené s učebnými osnovami, ako napríklad: Marec - mesiac knihy, Apríl - mesiac lesov, Poznaj a chráň. Krása v dreve ukrytá (hračky), Výtvarná zručnosť našich žiakov, Vinohradnícke náradie a náčinie našich predkov.

V rámci výtvarných prác učiteľov sa prezentovali najmä Bartolomej Palčák, Jarmila Šintalová a Jozef Blaha.

Škola sústavne spolupracovala s Krajským a Výskumným ústavom pedagogickým v Bratislave. Pomáhala overovať nové koncepcie vyučovania, metodické príručky a nové učebnice. Prienik do vedecko - technickej oblasti pomáhal všetkým učiteľom v ich náročnej práci. Spolupráca s najvyššími pedagogickými inštitúciami bola vysoko hodnotená Školským odborom ONV a OPS Bratislava - Vidiek.

Záujmovú dobrovoľnú krúžkovú činnosť úspešne rozvíjala a organizovala pionierska organizácia. Absolvovala všetky obvodné a okresné súťaže, na ktorých získavali žiaci školy spravidla popredné miesta. Hodnotené obdobie bolo vyplnené úspešnými spartakiádami, do ktorých sa zapojili nielen žiaci, ale aj učiteľky školy. Viackrát zavŕšili svoje vystupovanie až na Strahove.

Pozoruhodné výsledky v okresnej i krajskej súťaži dosahovali stolní tenisti pod vedením Rudolfa Vidu. Rovnako i strelci pod vedením Františka Blahu. Záujmovú činnosť žiakov zabezpečovali početné krúžky pod vedením učiteľov a priateľov školy. Pozoruhodné výsledky dosahoval s astronomickým krúžkom Ján Urbanič. Samozrejmosťou bol mnohopočetný spevokol (pod vedením Jána Kedru, neskôr Ester Hudákovej a ďalších učiteľov), recitačné krúžky, či kurz tanca a spoločenského vystupovania.

Každoročne organizované plavecké a lyžiarske kurzy kvitovali žiaci i rodičia. Viedli ich Viera Pálková, Viera Paveleková, Rudolf Vido a Elena Achbergerová. Na báze školy pracovala po celé hodnotené obdobie základňa športovej gymnastiky (nadväzujúca na tradície “Sokola”) pod vedením priateľa školy a rodiča Jozefa Kubička. Z jeho základne vyšlo niekoľko budúcich gymnastov. Na škole bol obľúbený časopis ROZKVET, do ktorého prispievali učitelia, rodičia a žiaci. Bol zároveň agitátorom pre plánované podujatia školy.

Pľúcami školy bola školská záhrada, vysadená ovocnými stromami, ozdobnými kríkmi a kvetmi. Úžitková časť zeleninou. Časť úrody spotrebovala školská jedáleň, časť slúžila žiakom na degustáciu jednotlivých druhov ovocia v rámci učebných osnov.

Pokusným políčkom bola aj ríbezľová plantáž a vzorový vinič, ako tradičná a základná regionálna kultúra. Pracovné vyučovanie organizovala Oľga Pavelková. Účinne jej pomáhali Ľudmila Kuběnská, Olympia Ilková, Anna Somorová, Eva Mrafková a ostatní učitelia pracovného vyučovania.

V školskej záhrade vybudoval Rudolf Vido skleník s bývalými žiakmi školy. Slúžil ako výskumné a pokusné políčko na pozorovanie klíčenia a rastu vysadených kultúr.

Okrem prác v školskej záhrade sa stihli žiaci a učitelia zúčastňovať aj na zbere čiernych ríbezlí a jahôd v miestnom JRD.

V priebehu existencie našej školy pôsobili vo Svätom Jure skutočné osobnosti. Spomenúť treba aspoň jednu - Petra Jilemnického, národného umelca, spisovateľa a učiteľa. V zachovanom triednom výkaze badať jeho sociálny rozmer a vzťah k chudobným deťom. Rovnako tak prístup k žiakom a uplatňovanie Komenského školy hrou.

Dňa 1. októbra 1955 bola jurská škola za pozoruhodné výchovno-vzdelávacie výsledky pomenovaná po Jilemnickom. Od tých čias sa odvíjala naša družba s Letohradom, rodiskom Petra Jilemnického. Družobné cesty viedli neskôr aj na južnú Moravu do vinohradníckeho mestečka Dolní Kounice. Boli pokračovaním spolupráce s družobnými školami, ktorá sa začala školou v Jirkove. Aj s odstupm času možno potvrdiť, že išlo o neformálnu spoluprácu. Cieľom bolo poznávať nové regióny, postavenie škôl v iných podmienkach a ich vnútorný život, teda o výmenu skúseností z náročnej výchovno-vzdelávacej práce.

Významnou a neodkladnou úlohou bolo dobudovanie vlastnej školy. Už pri otvorení školského roka 1958/59 bolo zrejmé, že prváci potrebujú nie tri, ale štyri triedy. Populačná vlna bola realitou. Signalizovala, že pri náraste počtu žiakov musíme rátať s dvojsmenným vyučovaním. Preto sme svoje plány a zámery orientovali na materiálne priority.

Od prestavby továrne na prámikársky tovar na školu uplynuli od roku 1958 dve desiatky rokov. Z fabriky sa stala škola, ale bez ústredného kúrenia. Učebné priestory boli vykurované drevom v peciach značky Zephír. Vymedzený počet polienok na jednu pec nestačil. Školský vodovod mal k dispozícii dve studne, no s nedostatočnou kapacitou pitnej vody. Školská jedáleň bola v prízemí učiteľskej bytovky. Na jednu stoličku v nej čakali až piati žiaci.

V úsilí vytvoriť v škole estetické, hygienické a zdravé prostredie účinne pomáhal Odbor školstva ONV Bratislava - Vidiek., JRD resp. Spoločný poľnohospodársky podnik pre živočíšnu výrobu, učitelia a rodičia. Ťažisko zodpovednosti však spočívalo na riaditeľstve školy a učiteľskom zbore.

V hodnotenom období mala škola viacero perspektívnych plánov a predsavzatí. Na prvom mieste však bol výchovno - vzdelávací proces a jeho modernizácia. Preto sme rozvíjali metodickú prácu, ktorá sa postupne prezentovala v metodických dňoch, organizovaných Okresným pedagogickým strediskom a jeho vedúcou Antóniou Škoricovou.

Dobrá kvalifikovaná odborná práca si žiada aj optimálne pracovné podmienky. Tie sme postupne vytvárali v úzkej spolupráci a v súčinnosti s výrobnými podnikmi, sieťou spoločenských organizácií, učiteľov, rodičov a priateľov školy.

A tak v období do roku 1990 vykonali sme kus statočnej práce. Výslednicou bola skutočnosť, že Základná škola Petra Jilemnického vo Svätom Jure bola registrovaná ako komplexne dobudované školské zariadenie.

Z rozhodujúcich investičných akcií, zameraných na zlepšenie materiálnych podmienok školy a realizovaných v hodnotenom období, je potrebné spomenúť aspoň najvýznamnejšie:

RokAkcia - podujatiePoznámka
1963
Výmena xylolitovej podlahy v učebniach linoleum
1966
Výstavba kotolne na zemný plyn OSP Pezinok
1967
Plynofikácia školy a školskej družiny OSP Pezinok
1969
Výmena vodovodného oloveného potrubia OSP Pezinok, SPP
1971
Generálna oprava strechy (výmena eternitu za pozinkovaný plech) OSP Pezinok, SPP
1973
Generálna oprava fasády školy OSP Pezinok, SPP
1977
Výstavba školskej družiny a jedálne OSP Pezinok
1980
Rekonštrukcia služobného bytu pre školníka Komunálne služby
1983
Výstavba pavilónu pre pracovné vyučovanie OSP v akcii "Z"
1985
Vybavenie učebne s výpočtovou technikou svojpomocne, OŠ ONV
1986
Zriadenie školskej zubnej ambulancie OÚNZ Ba-vidiek
1987
Budovanie odborných učební svojpomocne
Plánované podujatia a ich postupná realizácia združovala sily podnikov, občanov, učiteľov a rodičovskej verejnosti. Rodičovské združenie, spoločenské organizácie a jednotliví občania pomáhali najmä pri výstavbe školskej družiny a jedálne. Vedeli, že takto získané priestory nielen nahradia staré, ktoré sa museli asanovať v dôsledku výstavby štátnej cesty, ale súčasne pomôžu odstrániť dvojsmenné vyučovanie na 1. stupni. Školská družina súčasne získala priestory pre svoju záujmovú činnosť. Kolektív pod vedením Vlasty Cíchovej vytvoril pre žiakov druhý domov. Školská jedáleň bola pýchou okresu. Kapacita stravníkov bola neobmedzená. Hneď v začiatkoch jej účinkovania sa stravovalo viac ako 500 žiakov. Vedúcou bola Mária Tomašovičová, Irena Krajčovičová a neskôr PhDr. Zita Joklová. O vhodnom projekte družiny s jedálňou svedčí skutočnosť, že jurský projekt bol vzorom pre niekoľko ďalších družín s jedálňou v rámci okresu.

  Vraví sa, že s jedlom rastie chuť. Po overení síl a organizačných schopností podujali sme sa postaviť v akcii "Z" samostatný pavilón pre pracovné vyučovanie a polytechnickú výchovu. Naše predstavy a projektová zručnosť OSP Pezinok vytvorili dielo, ktoré konkuruje aj stredným školám. Vybavené dielne na drevo, kov, plasty, cvičný byt a počítače vytvárajú ideálne podmienky pre pracovnú a polytechnickú výchovu. Nadviazali sme na prácu predchodcov, ktorí s polytechnizáciou vyučovania začali v školskom roku 1952/53. Vo fyzike uplatňoval laboratórne metódy Gejza Bachratý a v chémii Kornel Sukop. Stali sa pre nás priekopníkmi nových foriem práce.
Na výstavbe pavilónu pre pracovné vyučovanie odpracovali rodičia, spoločenské organizácie, občania a učitelia stovky hodín. Patrí im preto naša vďaka. Dominantou budovy je freska akademického maliara Karola Drexlera. Plasticky zvýrazňuje človeka, prírodu, chémiu a techniku. Po vytvorení fresky Štyri ročné obdobia, ktorá zdobí prízemie školskej budovy, je to jeho ďalšie umelecké dielo venované škole.  
Školské údaje potvrdzujú, že za 32 rokov vystriedali sa za školskou katedrou desiatky učiteľov a výchovných pracovníkov. Do života sformovali tisícky žiakov. Rozdali im všetko, čo získali pedagogickým štúdiom, následnou praxou, ako aj vnútorným prežitím umeleckých skvostov v SND, v divadle P.O. Hviezdoslava, na výstavách, exkurziách, či na výletoch so žiakmi. Stalo sa tak aj zásluhou Základnej organizácie ROH, ktorá podujatia organizovala.

Kvalita a úroveň vzdelávania žiakov premietla sa predovšetkým na prijímacích skúškach. Na škole túto realitu potvrdilo odborné vyučovanie jednotlivých predmetov, stabilizácia učiteľov, dobré medziľudské vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi.

V ôsmom či deviatom ročníku vykonali penzum práce učitelia slovenského jazyka a matematiky v príprave na prijímacie skúšky. Žiaci svätojurskej školy úspešne napĺňali sieť stredných škôl v Bratislave, v Pezinku, v Modre. Mnohí z nich študovali na vysokých školách a viacerí získali vedecké hodnosti.

Vieme, že tradície školy sa budujú sústavnou a cieľavedomou prácou niekoľko desaťročí. Ich obsah, kvalitu, mieru účinnosti, rozmer a dosah možno posúdiť až po rokoch, kedy inštitúcia jubiluje.

Mgr. Jozef Nosál
riaditeľ školy v rokoch 1958-1990



Obdobie rokov 1991-1998

Po novembri 1989 nastali zmeny aj v školstve. V januári 1990 bola zvolená za riaditeľku školy Mgr. Vilma Pucherová. Bola to vôbec prvá žena na poste riaditeľky v celej histórii školy. Za zástupkyne boli zvolené Ľudmila Zboniaková (pre ročníky 1.- 4.) a Mgr. Ľudmila Križanová (pre ročníky 5.-8.). V máji 1991 bol v ďalších voľbách zvolený za riaditeľa PaedDr. Vladimír Vajcík. Za zástupkyňu s nástupom od 1.9.1991 menoval Mgr. Elenu Achbergerovú. Po týchto zmenách, ktoré neobišli žiadnu školu, bolo prvoradým cieľom stabilizovať situáciu a ďalej zvyšovať úroveň školy. Dôležité pre nás bolo, aby sme dokázali v nových spoločenských podmienkach využiť možnosti, ktoré tieto zmeny priniesli a súčasne nadviazať na všetko dobré, čo sa za minulé roky v škole dosiahlo. V školskom roku 1991/1992 začal vychádzať pod vedením učiteliek slovenského jazyka školský časopis "Pozdrav z lavice", ktorý má každoročne iné zameranie. Za sedem rokov svojej existencie výrazne pomohol rozvíjať tvorivosť našich žiakov. Obnovením ďalšej tradície bolo uskutočnenie plesu rodičov a učiteľov, ktorý sa koná od roku 1993 pravidelne vždy počas fašiangov vo svätojurskej vieche.

  V máji 1992 bola daná do užívania zrekonštruovaná telocvičňa. Z bývalej telocvične bolo odstránené javisko, čím sa zväčšila plocha. Na podlahu sa položila umelá hmota, vymenili sa okná a osvetlenie. Radiátory sa zabudovali do stien, čím sa zvýšila bezpečnosť žiakov. 0 rok neskôr sa podarilo dobudovať športový areál na školskom dvore. Povrch z umelej hmoty je možné využiť ako viacúčelové ihrisko. Okolo neho je vybudovaná antuková bežecká dráha. Súčasťou športovísk je aj posilňovňa. Športový areál bol odovzdaný do užívania v júni 1993.
V máji 1993 sme v rámci metodického dňa navštívili Základnú školu Štiavnik. Učitelia mali možnosť odovzdať si navzájom poznatky z jednotlivých predmetov a oboznámiť sa s prácou na škole v Štiavniku. 0 mesiac sme privítali našich kolegov v Jure. Počas stretnutia pokračovala práca v rámci predmetových komisií a metodických združení. Hostí sme oboznámili aj s naším mestom, navštívili sme mestské múzeum, pivnice Pálfyovskeho kaštieľa a farský kostol. Z tých stretnutí vzniklo každoročné športové stretnutie žiakov oboch škôl, ktoré sa v závere školského roka uskutočňuje striedavo v Jure a v Štiavniku.

Vzhľadom na to, že naši žiaci sú úspešní nielen v športových súťažiach, ale aj v záujmovo umeleckej činnosti a v jazykových olympiádach, uskutočnila sa v závere školského roka 1993/1994 akadémia pre rodičov. Prvé tri ročníky sa uskutočnili v miestnom kine. Boli sme naozaj milo prekvapení záujmom rodičov a starých rodičov. V roku 1997 sme sa presťahovali s akadémiou do bábkového divadla, kde bola síce menšia kapacita, ale kultúrnejšie prostredie. Počas uplynulých dvoch rokov sme po dohode s riaditeľkou mestského múzea Mgr. B.Vlasákovou usporiadali počas svätojurských hodov výstavu prác žiakov našej školy, ktorá patrila k najnavštevovanejším. Okrem uvedených podujatí organizujeme pravidelne školské kolá predmetových olympiád a iných súťaží. Žiaci sa zúčastňujú i okresných kôl, kde pravidelne získavajú popredné umiestnenia. Na základe výsledkov z nich, potom tí najlepší reprezentujú školu v krajských kolách. Žiaci majú možnosť rozvíjať svoje schopnosti aj v krúžkoch pod vedením skúsených učiteliek. Prínosom pre našu prácu sú aj veľmi dobré vzťahy s pánom farárom Jozefom Bohunickým a evanjelickými pánmi farármi, vyučujúcimi náboženstvo.

Významným dňom pre našu školu bol 18. september 1995. Počas letných prázdnin sme dostali od vlády USA dar, ktorý tvorili lavice, skrine, katedry, počítače, učebnice a iný materiál, naložený v štyroch kamiónoch. Za tento dar sa zaslúžili najväčšou mierou najmä vojenský atašé veľvyslanectva USA v Bratislave, ppl. James Spears a jeho manželka Ellen, za čo im patrí naša vďaka. Hodnota daru bola 50 000 USD. Tento dar sme oficiálne prevzali počas návštevy ministra obrany USA Wiliama Perryho na Slovensku. Delegáciu v Jure viedla manželka ministra obrany pani Lionel Perry, členkami boli manželka veľvyslanca USA na Slovensku pani Russel a manželka vojenského atašé USA pani Ellen Spearsová. Z našej strany bola prítomná ministerka školstva Eva Slavkovská, riaditeľ školskej správy Ivan Radošovský, primátor Svätého Jura Stanislav Fronc a pán farár Jozef Bohunický. Hostí privítal riaditeľ školy Vladimír Vajcík spolu so žiakmi, ktorí ich ponúkli chlebom a soľou. Po štátnych hymnách a príhovore riaditeľa školy sa hostia stretli v triedach s učiteľkami a žiakmi. Boli prekvapení tým, čo videli. Jednoznačne to potvrdzuje aj úryvok zápisu pani Perry v kronike Školy: "visit this excelent school" (navštívte túto výbornú školu). Po prehliadke tried bola pripravená v školskej jedálni recepcia. Po odchode americkej delegácie zotrvala pani ministerka v besede so zamestnancami školy.  
V oblasti materiálneho zabezpečenia sa podarilo v tomto období vymeniť okná na dvoch poschodiach budovy, rekonštruovať hygienické zariadenia, zriadiť fyzikálno - chemickú učebňu, vymaľovať spoločné priestory školy. S pomocou rodičov sa vymaľovali triedy a moderným spôsobom sa vyriešilo zatemnenie učební. V kotolni sa uskutočnila výmena všetkých kotlov za novšie typy. Škola získala sponzorsky počítače, kopírovací stroj, basketbalové komplety a množstvo rôznych učebných pomôcok. Možno sa tieto a iné zlepšenia podmienok pre našich žiakov nebude zdať veľa. V tomto období však na Slovensku existovali aj také školy, ktoré nemali financie na čistiace prostriedky, nedokázali vytvoriť pre nedostatok financií adekvátne podmienky pre bezpečnosť a zdravie žiakov počas vyučovania.

Ďalším významným dňom pre školu bol 1. január 1996, kedy nadobudla právnu subjektivitu. Ako prvá v bývalom okrese Bratislava - vidiek a dodnes stále jediná v novom okrese Pezinok. V rámci Slovenska len 5 % základných škôl disponuje takýmto postavením. Pre tento krok sme sa rozhodli po diskusii so zamestnancami školy, keď sme zvážili všetky dôsledky, súvisiace s touto zmenou. Po našich skúsenostiach môžeme jednoznačne povedať, že právna subjektivita je pre školu veľkým prínosom. Škola má svoj rozpočet na kalendárny rok. S rozpočtom, ktorý síce nie je veľký, sa dá efektívne zabezpečiť chod školy. V oblasti miezd vytvára možnosť odmeňovať diferencovane podľa kvality práce a dosiahnutých výsledkov. Základom je vytvorenie materiálnych podmienok vedením školy pre kvalitnú prácu učiteľov, výber schopných vedúcich PK a MZ, ktorým je potrebné po odovzdaní kompetencií prenechať možnosť riadiť svoj úsek. Ak boli vybraní naozaj schopní ľudia, výsledky ich práce sa dostavia veľmi rýchlo.

Žiaci našej školy sú prijímaní na stredné školy bez väčších problémov, čo potvrdzuje aj vysoké percento úspešnosti. Zapájame sa do predmetových olympiád a ostatných súťaží v rámci základných škôl, kde dosahujeme pekné výsledky. Profilácia školy je zameraná na cudzie jazyky, ktoré sa vyučujú od tretieho ročníka povinne, s možnosťou výberu medzi nemeckým a anglickým jazykom. 0 úrovni výučby jazykov svedči úspešnosť našich žiakov na prijímacích pohovoroch v cudzích jazykoch, ako aj úspechy na jazykových olympiádach. Samozrejme, že nezabúdame ani na ostatné predmety v ôsmych ročníkoch, zvyšujeme dotáciu hodín matematiky a slovenského jazyka. Hlavnou úlohou základnej školy je podľa nás kvalitne pripraviť žiakov na prijímacie pohovory na stredné školy, ako aj na štúdium na nich. Pri porovnávaní sa so školami nášho okresu podľa rôznych kritérií, ktorými sú úspešnosť na prijímacích pohovoroch, umiestnenia v predmetových olympiádach a ostatných súťažiach, výsledky inšpekcií a kontrol, zaujímame popredné alebo prvé miesta.

Posudzovanie veku našej budovy podľa ľudských merítok by signalizovalo, že by sa mala pomaly poberať do dôchodku. Tiahne na šesťdesiatku. Kto ju však navštívi a vidí, ako kypí životom a koľko sa tu preinvestovalo umu a prostriedkov, musí uznať, že školu minimálne rovnaký počet rokov ešte čaká. Svätojurská škola má dobré základy. A to nielen v tom stavbárskom slova zmysle, ale aj z hľadiska tradície a energie, ktorú si naakumulovala do seba za celé desiatky rokov. Výsledky našej práce, o ktorých informujeme aj v tejto publikácii, dosahujeme vďaka kvalitnej práci našich učiteľov a zamestnancov. Štafetu úspešnosti sme prevzali od kolegov, ktorí spravovali školu v predchádzajúcom období. Škola má naďalej meno a prestíž, akú dosahovala aj v minulosti. Ako riaditeľ školy by som rád poďakoval všetkým zamestnancom za ich prínos k dobrému menu svätojurskej školy.


PaedDr. Vladimír Vajcík
riaditeľ školy v rokoch 1991-2001


Obdobie rokov 1999-2008



       
 Posledných desať rokov v histórii školy môžeme hodnotiť ako najúspešnejšie obdobie. Prispelo k tomu niekoľko faktorov. V roku 2002 sa zákonom dostali základné školy späť do zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv. Ďalej zákony umožnili spolufinancovanie škôl a súčasne sa začali zvyšovať rozpočty školstva. Toto sa odrazilo aj v oblasti pedagogiky, kde školy získali možnosti zapájať sa do rôznych projektov. 
Skúsme teraz, postupne rok po roku zaspomínať, čo význačné sa udialo v našej škole.
                V roku 1998 sme získali certifikát "Škola podporujúca zdravie" v rámci projektu, do ktorého sme sa zapojili.
                 V nasledujúcom roku 1999 sa realizovala generálna rekonštrukcia kotolne. Vymenili sa všetky kotle, celý systém sa zmodernizoval. Celkové náklady boli viac ako 1,2 milióna Sk.
                 V roku 2000 sme získali prvé počítače v rámci projektu Infovek. Okrem techniky sme získali pripojenie na internet. Túto oblasť sme začali postupne rozvíjať. K prvej učebni informatiky v roku 2000 pribudla v roku 2003 druhá učebňa. Obe majú po 21 PC s prístupom na internet a SW vybavenie pre jednotlivé predmety. Naším cieľom bolo využiť učebne nielen na mimoškolskú činnosť. Prioritou je využívanie počas riadnych vyučovacích hodín, nielen pre ročníky 5.-9., ale aj pre žiakov ročníkov 1.-4. Je veľmi zaujímavé vidieť ako sa títo žiaci učia napríklad matematiku pomocou počítačov.  
                 V roku 2002 od 1.7. sme prešli pod nového zriaďovateľa, ktorým sa stalo Mesto Svätý Jur. V balíku zákonov sprevádzajúcich tieto zmeny  bola aj možnosť spolufinancovania mimoškolskej činnosti cez Školské kluby detí ( v minulosti školská družina). Jednoduchý princíp spolufinancovania funguje nasledovne. Ak rodič prihlási svoje dieťa do krúžku v rámci ŠKD, bude platiť ročne 500.- Sk . Zároveň cez podielové dane získa mesto od štátu pre školu normatív ( jeho výška sa postupne valorizovala od 5000 Sk v roku 2002 na 8000 Sk v roku 2008).
Výhodou je, že žiaci môžu navštevovať viac krúžkov a platia len jeden poplatok.  O výhodnosti tohto modelu financovania hovoria nasledovné čísla. V priemere 80% percent žiakov navštevuje krúžky. Väčšina z nich chodí na viac ako jeden krúžok. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je aj to, že zo získaných financií sa zabezpečilo skvalitnenie vybavenia školy.
               V roku 2002 odišla po jedenástich rokoch vo funkcii zástupkyne riaditeľa do dôchodku Mgr.Elena Achbergerová. Do funkcie boli po výberovom konaní vymenované riaditeľom školy zástupkyne pre ročníky 1.-4. Mgr.Elena Hranická a pre ročníky 5.-9. Mgr. Magdaléna Kresánková.
V roku 2005 sa opäť zmenil systém vedenia školy na jedného zástupcu riaditeľa. Po výberovom konaní bol menovaný do funkcie zástupcu riaditeľa Mgr.Ján Juran. Vzhľadom na to, že po  voľbách  v roku 2006 sa stal starostom v Slovenskom Grobe, od 1.1.2007 je zástupkyňou riaditeľa Mgr.Andrea Hranická. 
               V roku 2004 bol po výberovom konaní opätovne menovaný do funkcie riaditeľa školy PaedDr. Vladimír Vajcík na 5-ročné funkčné obdobie.
                V rokoch 2003-2005 sa škola zmenila na nepoznanie. Pre našu školu nastalo obdobie prudkých zmien. V roku 2003 sme získali od Ministerstva školstva 2 milióny Sk na výmenu okien.  Z dotácie, ktorú získalo Mesto Svätý Jur vo výške 500.000.- Sk sa zrekonštruovali šatne a sprchy v telocvični.
                V roku 2004 po získaní 300.000.- Sk pre školu od krajského úradu a následnom spojení financií s Mestom Svätý Jur sa rekonštruovali sociálne zariadenia v ŠKD a priestory jedálne v celkovej výške 750.000.-Sk.
                V auguste 2004 sme získali od MŠ SR dotáciu vo výške 5,350 mil. Sk. Túto sumu dofinancovalo Mesto Svätý Jur 3,150 mil.Sk.  V priebehu roku  2005 sa vymenila strecha, okná a fasáda budovy.
                V roku 2005 bola rekonštruovaná školská jedáleň vo výške 2,4 mil.Sk. Jedáleň teraz slúži pre všetky školské zariadenia v meste.
                Škola z pridelených kapitálových výdavkov konečne vymenila staré "historické" sociálne zariadenia. (1 mil. Sk)
                V roku 2006 bola dokončená celá etapa rekonštrukcie školy opravou fasády telocvične, kde bol odstránený eternit a vybudovaním chodníkov  a parkovísk  pred školou.
                Zároveň sme vymenili v priebehu 3 rokov všetky radiátory a namontovali regulačné termo hlavice. V priebehu rokov 2005-2008 sa realizovala výmena elektroinštalácie v hlavnej budove.
                Tieto investície pomohli znížiť spotrebu el.energie, vody a tepla.
Celkove bolo v rokoch 2004-2008 preinvestovaných v škole viac ako 18 mil. Sk. Škola sa stala dominantou nášho mesta.
                 Súčasne je postupne obmieňaná výpočtová technika. V roku 2007 sme získali grant vo výške 100 tisíc Sk v rámci projektu MŠ SR na "Elektronizáciu a revitalizáciu školských knižníc". Mesto a škola spolufinancovali po 40 tisíc Sk. Dnes má škola modernú a fungujúcu knižnicu, ktorú dvakrát týždenne navštevujú naši žiaci. V roku 2007 sme odovzdali modernú jazykovú učebňu vybavenú interaktívnou tabuľou, pripojenou na školskú PC sieť a internet.
                 V septembri 2007 sme sa zapojili do projektu "Zelená škola". Tento projekt zastrešuje menšie projekty a aktivity, ktoré robíme v škole. Cieľom je ochrana zdravia, životného prostredia, šetrenie energiami, vodou, separovanie odpadov. Je to celý komplex výchovy žiakov k zdravému životnému štýlu. Vyhodnotenie bude v závere roku 2008.  
                  V roku 2008 nám schválilo Mesto Svätý Jur kapitálové výdavky na výmenu povrchu športového areálu. Tento po 15 rokoch potrebuje zmenu. Na povrch bežeckej dráhy bude položený tartan a ihrisko dostane modernú umelú trávu. Pred samotnou rekonštrukciou sme pod dráhu vložili 25.000 litrový zásobník  na dažďovú vodu, ktorý bude slúžiť na polievanie areálu školy.
                  

2008-2011
 
                 V roku 2008 bola v školstve spustená reforma. Školy si vytvorili vlastné Školské vzdelávacie programy. Ako každá zmena aj táto mala výhody aj nevýhody. Pozitívom bolo, že si školy mohli aspoň čiastočne vytvoriť vlastné učebné osnovy a plány. Negatívom bolo hlavne, že hlavne v prvom roku reformy nebolo dostatok materiálov podľa ktorých sa mohli robiť plány a osnovy.
Hlavným nedostatkom však bol a stále ešte je nedostatok učebníc. Tento problém sme predvídali . Rozhodli sme ho riešiť digitalizáciou školy.Celý projekt sa skladal z nasledovných krokov.
 
1. zavedenie internetu do tried ..... 2010
2. notebooky pre učiteľov          ......2011
3. zabepečenie software          ....... toto je priebežný proces, zabezpečuje sa nákupom software, alebo prítupom na školské portály
4. montáž interaktívnych tabúľ do tried  ......2011-2012
 
Pozoruhodné úspechy v tejto oblasti boli ocenené aj návštevou ministra školstva Eugena Jurzycu na nešej škole pri príležitosti slávnostného ukončenia školského roku 2010/2011.
 
                   V týchto rokoch sme sa opakovane úspešne zapojili do dvoch veľkých a významných projektov. Sú to Zelená škola a Škola priateľská  k deťom.  Tieto projekty sú celoročné a zapojí sa do nich každá trieda, každý žiak. Zahŕňajú v sebe niekoľko menších projektov.  Viac si o nich môžete prečítať v rubrike Projekty.
 
                  Popri týchto úspechoch, vďaka ktorým dosiahla škola vysokú úroveň, sa začal prejavovať v plnej miere problém na ktorý sme upozorňovali od roku 2008. Nedostatok priestorov.
Vplyvom výstavby v našom meste začal narastať počet obyvateľov, zároveň sa od roku 2008 zmenili normy pre naplnenosť tried žiakmi. Tento problém ohrozuje nielen existenciu Základnej umeleckej školy, ale spôsobuje problémy aj Školskému klubu detí a škole samotnej. V súčasnosti tak máme nielen problém s nevyhovujúcou telocvičňou ( jej rozmery ) ale aj nedostatok
tried pre vyučovanie.